Amalka/ S985

Škoda Octavia 985

výrobca: Automobilové závody n.p., závod v Ml. Boleslavi, rok narodenie: 1959

Motor: zážihový karburátorový štvorválec s rozvodom OHV

obsah: 1089cm3, vŕtanie: 68mm, zdvih: 75mm, stupeň kompresie: 7,0

výkon: 40k ( 29 kW ) pri 4200 ot/min, točivý moment: 70 Nm pri 2800 ot/min

Prevodovka: 4+1, synchronizované stupne: 1-4, radenie pod volantom

Rozmery: 4065x1600x1430 mm, rozvor: 2390 mm, rozchod: 1200/1250 mm, hmotnosť: 920 kg

Základna spotreba: 7,7 L na 100 km pri 73 km/h :)

Tak to sú niake zakladne čísla. Ako je badať, ide o model´59 teda o prvú verziu typu Octavia. Ten sa vyrábal v rokoch 1959 - 1961, kedy prešiel menším faceliftom. Model´59 nemal na zadných blatníkoch krídielka/plutvičky (tej mojej sa snažil niaky bastelmajster podobným spôsobom prinavrátiť mladosť) a prednú masku zdobilo, chromom žiariace, ,, pádlo".

V to, že si raz kúpim takéto autíčko som ani nedúfal. Mojim cieľom bolo, aby moje prvé vlasné auto bola Škodovica a špecialne Gardečka poprípade Rapidka. A na splnení cieľa som aj pilne pracoval. Dopredu som si pripravoval, jak z kupátka spravím to najkrajšie autíčko aké kedy na tejto stránke bolo (viem, vždy som taký skromný:). Obrat prišiel, keď mi ufajčili peňaženku, de som mal okrem svojích dokladov aj papiere od maminho auta (verte nepoteší) a samo že aj vodičák. Takže som musel vybaviť nový. Ale na tom by nebolo nič tak zaujímavé, keby práve pri jeho vybavovaní som sa nestretol s tou rozpadajúcou sa Octávkou na Hraničiarov. Ak mám byť úprimný tak z počiatku som ani nevedel čo to je. Spartak to nebol, lebo ten má fúziky na maske a Octávka, ako som ju mal ja v hlave, má len takú mriežku cez ten svoj úškľabok. To že ide o model ´59 som zistil až po bádaní. Čo dodať, to autičko sa mi zapáčilo. Tak som sa ho pokúsil získať, hoc bolo v tak úbohom stave. Nepodarilo sa. Nechal som to plavať a sústredil sa na kupéčka a zháňanie kapitálu. Povedal som si ale ,že keby sa naskytla príležitosť a niekto predával Octavku za prijatelnú cenu, tak sa o to budem iste zaujímať. Ale jedine a len o model ´59. A tak jedného krásneho, zamračeného, zasneženého, zazimeného, februárového večera, keď som prechádzal na nete inzerátmi, narazil som na toto

>Predam Skodu Oktavia rv. 1959, pojazdna, bez korozie v dobrom tech. stave s TP+SPZ. Cena: 28000,- Sk + foto k tomu

Hneď som napísal maila. Na odpoveď som čakal tri dlhé dni. Naštastie inzerát bol aktuálny a tak som sa dohodol s majiteľom na obhliadke. Autíčko vyzeralo na svoj vek fakt dobre. Mänšia povrchová korózia a taká mänšia prehnitá dierka na podpehu pred prav.zadným kolesom. Žiadna katastrofa. Viac som sa bál o motor. Ale pri tom ste mali byť. Stačilo dať nabiť na chvíľku baterku, naliať vodu, povytiahnúť sytič a frrnk, bolo počuť šepot kvetín:). Výkon, na to že stála cez tie najtuhšie mrazy pod holím nebom. Hneď som vedel že tú musím mať. Tak som si, dnes už s bývalím majiteľom tlapol. Cena síce o trošku povyrástla, bo tú do inzerátu davali jeho synovia a bez jeho vedomia. Vybavili sa náležitosti okolo prepisu a mne sa podarilo dokonca si ponechať pôvodný techničák. Ani som sa nenazdal a autičkomi stálo pred barákom. Tu pobudlo niaky ten týždeň, lebo som čakal kým prestane byť psie počasie a budem ju môcť previesť na miesto jej bydliska. Na túto cestu som sa fakt tešil, lebo som ešte nešoféroval nič, čo by nemalo posilovač poprípade hrebeňové riadenie a o ostatných chuťovkách, ako riadenie pod volantom ani nehovoriac.

A zrazu to bolo tu. Jedno polooblačné doobedie som Amalke opäť nakopol motor a vyrazili sme. Garde nám robila mamina s Fábiou. Prvý úsek viedol na čerpačku, de sme doplnili benzín a ja som sa snažil dofúkať pneu. Viacmenej úspešne. No optimalny tlak mi ventilky neudržali, takže v ceste sme pokračovali s mierne mäkkými kolesami. Toto + nerovnomerná vôla na riadení a unavené tlmiče boli príčiny, prečo mi trvalo dlhšie zžiť sa s riadením. Občas som sa cítil ako kormidelník na zaoceánskom parníku, keď som sa snažil nájsť optimálnu stopu. Lietal som totiž z jednej strany cesty na druhú. Ale keď už som to dostal do rúk, išlo všetko ako po masle. Dokonca na diaľnici, aby sme v hanbe nezostali, solili sme si to pekne 90siatkou. Tu niekde sa musel zlomiť výfuk. Celkovo presun prepehol v pohode a bez väčších problémov. Za zmienku stoja len dve veci. Jednou boli také malé ,,akceleračné preteky" vo Svätom Júry. Tu sme na semafóroch ofajčili prázdný diaľkový autobus. Oranžová > zelená > kvaltpáka hore, kvaltpáka dole, potom dozadu a hore a dozadu dole. A bolo to, autobusár sa mohol nadýchať spáleného olovnatého benzínu a vychutnať si zvuk môjho prasknutého výfuku :). Samozrejme že keď sa spamätal tak nás dobehol a triumfálne obehol. Ale to už mi bolo tridsať, pazúry sme už preci ukázali, no ne? :). Druhá a o poznanie neprijemnejšia záležitosť sa odohrala za 1. kruháčom v Pezinku. Odyšla mi štvorka. Zatieľ neviem čo sa mohlo stať. Auto prestalo ťahať a aj keď som pridával plyn, postupne sme spomalovali. Nič iné mi nezostalo, len sa doterigať na trojke s kolónou aut za zadkom do cieľovej stanice. Ale zážitok to bol, to hej. Momentálne je teda Amalka v Modre kde oddychuje. S prácou sa začne až cez letné prázdniny, keď bude viac času a snáď budú aj niake našetrené keše. Zatiaľ budem brúsiť len teóriu.



Moje plány:

- vypratať garáž

- kompletne odstrojiť, vyčistiť a ošetriť kasňu

- vrátiť pôvodnú podobu zadnej časti - 1. vyustenie nádrže, 2. zadné svetlá

- pozrieť ako je na tom rám a prípadné niake mänšie ošetrenia

- na motore len vymeniť gumené hadičky inak je ok

- nové elektrické vedenie - to pôvodné po kope drží len bužírka

- nové čalunenie- nad tým stále dumem, bo to pôvodné som zistíl, že je v dobrej kondícii

- nástrek nového dvojfarebného prevedenia, nebude to síce autentické ale bude to paráda,

kombináciu neprezradím. Nič extravagantné, ale ako celok by to mali vyznieť fakt dobre.

+ niake nečakané prekvapka, či kladné alebo záporné.



Chvála ak sa ti to podarilo dočítať až sem !-)